Rozmýšľal som či zverejniť detaily, ktoré so mnou komunikujú klienti. Podľa môjho názoru dokonale odhaľujú podstatu predaja na mince-numizmatika.sk. Sú to skôr výroky, ktoré vzájomne na seba nenadväzujú, avšak podľa môjho názoru stoja za povšimnutie. V bežnej firme by ich považovali za obchodné tajomstvo. Autori, určite si svoje vyjadrenie nájdete:
Raz príde deň a vy sa opýtate: „Hmm… darčeková sada mincí je skvelý nápad. Dieťa bude mať pamiatku na peniažky, ktorými sa platilo pri jeho narodení.“
(viete, že pre celé Slovensko sa ročne vyrobí len 3.000ks sád k narodeniu dieťaťa?)
Nájdete pár mincí po prababičke ešte z čias Rakúsko–Uhorska a poviete manželke: „Sú určite vzácne, však?“
(ak to chcete zistiť, môj názor bude vždy zadarmo)
„Jeden kamarát mi zakaždým keď prídem na návštevu ukazuje svoju zbierku strieborných mincí a pýta sa: Túto som kúpil v 2007 za 980 korún a koľkože stojí teraz? Čože? 200Eur? Počkám ešte rok až bude stáť 300, potom ju predám a kúpim 10 nových.“
(áno, aj také prípady sú bežné. Tento klient kúpil 500Sk Pevnosť Komárno, ktorá bola emitovaná v 2007 v extrémne nízkom náklade len 2.700ks. Jej cena v priebehu 6 mesiacov od emisie dosahovala 200Eur, dnes je ešte vyššia.)
„Mám doma po dedkovi 2-markovky, nemecké z II. Svetovej vojny. Vraj sú strieborné…“
(je to pravda, niektoré originálne strieborné mince tretej ríše sa skutočne dajú v zohnať aj za menej než 20Eur)
„Rád by som si kúpil nejaké staré stredoveké mince. Len sa bojím, aby som nekúpil napodobeninu. Určite by som ich nekupoval na základe inzerátu, asi viete prečo. Pravda je, že mnohé stredoveké mince sú drahé. Nie je jednoduché ich zohnať do predaja, zväčša sú súčasťou súkromných zbierok a zbierok múzeí.“
Celá debata | RSS tejto debaty